Prepelica japonská - zdravé vajcia a mäso
Vložené 11.10.2020
Pôvod a charakteristika
Prepelica japonská (Coturnix japonica) je najmenším druhom hydiny, ktorú človek chová v zajatí pre jej úžitkové vlastnosti – vajcia a mäso. V súčasnosti je jej chov rozšírený nielen v pôvodnej domovine - Ázii, ale aj v Európe a Amerike.
Domestikácia prepelice japonskej začala pravdepodobne v Japonsku v 11. storočí, prípadne tam bola dovezená už ako domestikovaná z Číny alebo Kórey. Prvé písomné doklady o prepelici japonskej pochádzajú z Japonska z 12. storočia. Prepelica sa začala najprv chovať a šľachtiť ako spevavý vták kastou Samurajov. Na mäsovú a vaječnú produkciu Japonci začali prepelicu šľachtiť až od roku 1910 a počas japonského imperiálneho rozmachu v rokoch 1910 - 1941 ju značne rozšírili aj do Kórey, Taiwanu a Číny. Populácie takto šľachtených prepelíc sa však počas 2. svetovej vojny prakticky stratili.
Na obnovenie chovu prepelíc v Japonsku po 2. svetovej vojne sa využili chovy založené už predtým v Kórei, Taiwane a Číne. Obnova chovu prepelice japonskej bola veľmi rýchla a už v 50. rokoch 20. storočia sa z Japonska tento druh rozšíril do Severnej Ameriky, Európy, Blízkeho a Stredného Východu. Najmä Američania začali propagovať chov prepelice japonskej pre záľubu. Pomerne rýchlo sa však chov prepelice japonskej začal orientovať nielen na jej úžitkové vlastnosti - vajcia a mäso, ale najmä na jej využitie ako experimentálneho zvieraťa pre hydinársky a biomedicínsky výskum.
Prepelica japonská je vhodným modelovým objektom dlhodobých selekčných pokusov zameraných na zlepšenie úžitkových vlastností hydiny, najmä pre svoj krátky generačný interval (inkubačná doba je 16 - 17 dní), skorú pohlavnú dospelosť (v 35. – 42. dňoch), znášku začínajúcu vo veku 42 až 49 dní (nosivá, mäsová línia). Pri riešení analogických pokusov, s akými sa stretávame pri iných druhoch hydiny, je potrebné si uvedomiť opačný pohlavný dimorfizmus prepelíc, čo sa týka veľkosti tela, nakoľko samice sú približne o 15 % väčšie ako samce.
Výskum v oblasti biológie japonskej prepelice postupne expandoval do ďalších biologických odvetví (genetika, embryológia, toxikológia, výživa, kozmická biológia) a medicíny. Perspektívne sú možnosti výskumu prepelice v oblasti reprodukcie (fertilita, raná mortalita), kvality a zloženia produktov - vajec a mäsa z hľadiska požiadaviek na funkčné potraviny, najmä obsahu jednotlivých zložiek vo vajci a mäse (cholesterol, omega 3 mastné kyseliny, vitamíny, minerály a pod.). Na základe vyššie uvedených vlastností odporúčajú mnohí špecialisti z oblasti výskumu používať prepelicu japonskú ako modelové zviera pre štúdium hydiny.
Chov japonských prepelíc pre komerčné účely prešiel vývojom, ktorý bol v rôznych krajinách zameraný na rôzne ciele. V Japonsku sa preferovala selekcia na vysokú znášku, v Španielsku a vo Francúzsku to bol záujem o vysokú produkciu mäsa, kým v Holandsku, Nemecku a Anglicku sa komerčnému využitiu prepelice nevenovala veľká pozornosť. Moderné selekčné postupy sa pri existujúcich komerčných líniách prepelíc v súčasnosti neuplatňujú plošne, zameriavajú sa väčšinou na základné úžitkové ukazovatele – intenzitu rastu živej hmotnosti a znášku.
Vo všeobecnosti japonské prepelice sa chovajú pre mäso v Európe a Amerike a pre vajcia v Ázií. Najväčším producentom prepeličích vajec je Čína, ktorá produkuje 7 miliárd vajec, ďalej nasleduje Japonsko -1,8 miliardy vajec a Brazília 1,7 miliardy vajec ročne. Z európskych krajín je najväčším producentom vajec Francúzsko 60 miliónov vajec ročne. K najväčším producentom prepeličieho mäsa patrí Španielsko a Francúzsko s produkciou viac ako 55 resp. 50 miliónov prepelíc ročne, nasleduje Čína a USA s 25 miliónmi prepelíc.
Výsledkom doterajších systematických selekčných postupov v populáciách japonských prepelíc je vytvorenie špecializovaných línií s rozpätím živej hmotnosti od 100 g do 300 g a ročnou znáškou až 300 vajec. Pre výskumné účely sa prepelica japonská chová na celom svete.
Na Slovensku prvý experimentálny chov prepelíc vznikol na Katedre genetiky a plemenárskej biológie Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre a potom zakrátko aj vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby Nitra, ako aj v Ústave chovu a šľachtenia hydiny v Ivanke pri Dunaji.
V súčasnom období sa aj na Slovensku chov prepelice japonskej začína tešiť veľkej obľube, predovšetkým medzi drobnochovateľmi. Podľa najnovších údajov na Slovensku existuje niekoľko chovov so základným kŕdľom nad 200 samíc. Najviac chovateľov má menej ako 100 samíc základného kŕdľa. Počet takýchto chovateľov na Slovensku sa odhaduje na 600 až 700, pričom najširšiu základňu tvoria chovatelia s 10 - 25 samicami. Títo drobnochovatelia chovajú prepelice japonské na mäso a vajcia najmä pre vlastnú potrebu, prípadne na predaj z dvora.
Pre výskumné účely sa prepelica japonská na Slovensku chová v NPPC-VÚŽV Nitra a v Centre biovied SAV v Bratislave.
Farebné mutácie prepelice japonskej
Vo svete sa šľachteniu prepelice japonskej venuje veľká pozornosť. Najčastejšie sa prepelice šľachtia z hľadiska ich využitia pre komerčné účely – na produkciu vajec a mäsa. Takýmto spôsobom boli z pôvodných nosivých prepelíc vyšľachtené špecializované línie na produkciu mäsa (v USA línia FARAON, v Kanade línia JUMBO).
V súčasnosti exituje v chovoch prepelice japonskej niekoľko odlišných mutácii, ktoré sa najčastejšie prejavujú vo farbe, prípadne štruktúre peria.
Z hľadiska sfarbenia peria je najrozšírenejší chov prepelice divého – aguti sfarbenia. Okrem aguti sfarbenia sa chovajú aj rôzne farebne mutácie prepelice japonskej.
Prepelica japonská - divá - aguti sa sfarbením peria celkom podobá prepelici poľnej (obrázok 1). Vrchnú časť tela má tmavohnedú, spodnú svetlohnedú. Samec má na hrudi oranžové perie s malým počtom sivých alebo čiernych prúžkov, kožu v oblasti kloaky ružovú, kloakálna žľaza produkuje biely penivý výlučok. V dospelosti majú samce okolo očí tmavý pás. Samička má základnú farbu peria na hrudi svetlejšiu krémovo hnedú s väčším počtom sivých až čiernych prúžkov, koža v okolí kloaky má modrosivý odtieň. Samičky sú na rozdiel od ostatných kurotvarých vtákov ťažšie ako samce.
Prepelica japonská - štandardné aguti sfarbenie. Samec mäsovej línie Faraon - štandardné sfarbenie.
Samec vľavo, samica vpravo. Foto J. Slamečka Foto M. Dukes
Priemerná telesná teplota prepelice japonskej je 42,2 o C, respiračná rýchlosť za minútu v pokoji je u samcov 40-85 (56), samičiek 45-93 (71). Pohlavná dospelosť (vek pri znesení prvého vajca) je na 35. – 42. deň; začiatok produkcie spermií na 36. deň veku.
Prepelica Faraon je línia vyšľachtená v USA na mäsovú úžitkovosť. Farba operenia je rovnaká ako pri nosivej aguti prepelici. Samček a samička prepelice Faraon sú znázornené na obrázku 2 a 3. Základné úžitkové parametre: priemerná živá hmotnosť vo veku 42 dní - samce 180 – 200 g, samičky 220 - 250 g, priemerná produkcia vajec za 12 mesiacov znášky je 230 - 250 vajec. Hmotnosť vajca 12 – 16 g.
Samica mäsovej línie Faraon - štandardné sfarbenie. Päťdňové prepeličky mäsového (vľavo) a nosivého
Foto M. Dukes typu štandardného sfarbenia. Foto R. Jurčík
Porovnanie veľkosti nosivej (vľavo) a mäsovej línie
prepelíc (vek 42 dní). Foto J. Slamečka
Z ďalších mutácii vo farbe peria je medzi chovateľmi rozšírená Mandžuská zlatá prepelica. Perie je zmiešanej farby, ktoré však vyúsťuje do celkovo slamovožltej až bohatej zlatej farby (obrázok 6). Okrem mandžuskej zlatej prepelice sa chovajú aj ďalšie farebné mutácie ako anglická biela, britská parková, Tuxedo, sivomodrá, béžová a iné. Okrem týchto sú v chovoch v menšej miere zastúpené aj ďalšie farebné mutácie ako napr. strieborná prepelica, červenkastá (zápražková, roux) prepelica, levandulová prepelica, škoricová prepelica, plavá (fawn-2) prepelica. Okrem sfarbenia peria existujú línie prepelíc s odlišnou štruktúrou peria napr. kučeravé perie, krátkohroté a mnohé ďalšie Okrem mutácií peria boli vyšľachtené línie prepelíc s odlišnou farbou škrupiny napr. červená, biela, modro bodkovaná (celadon) a pod.
Špecifiká a metódy odchovu prepelice japonskej
Technológia odchovu japonských prepelíc vzhľadom na malé rozmery zvierat, ich rýchly rast a v dôsledku toho rýchlo sa meniace požiadavky na technologické parametre je značne komplikovaná a vyžaduje si mimoriadnu starostlivosť, pretože od dobrého odchovu závisí celá ďalšia úžitkovosť prepelíc. Základné technologické zariadenie na odchov malých prepelíc závisí od možností chovateľa. Vhodné sú napríklad odchovne, kde sa zvieratá chovajú na drevených hoblinách vo vrstve 10 – 15 cm, majú dostatočnú výmenu vzduchu a primeranú teplotu prostredia. V chovoch, kde sa pre odchov využíva relatívne malá miestnosť z dôvodu zníženia prašnosti (prepeličky sa veľmi radi popolia) je vhodné používať na odchov rošty.
Prepelice japonské dlhodobou domestikáciou majú potlačený pud kvokavosti. Ak chcete prepelice rozmnožovať potrebujete vlastnú umelú liaheň. Na liahnutie je možné použiť klasické liahne pre hydinu (kury), avšak predliahňové liesky musia byť špeciálne upravené na veľkosť prepeličích vajec.
Pri liahnutí prepelíc je v prvom rade potrebné venovať značnú pozornosť násadovým vajciam, ich zberu a manipulácii s nimi. Zber a manipulácia s prepeličími vajcami sa musí robiť veľmi opatrne. Prepeličie vajcia majú tenkú škrupinu a ľahko sa rozbijú. Vnútorný obsah prepeličích vajec rýchlejšie stráca vodu ako vnútorných obsah vajec ostatných druhov hydiny. Násadové vajcia musia byť vyrovnané, nepoškodené, škrupina čistá. Prepeličie vajce je podstatne menšie ako slepačie a váži v priemere 8 - 12 g (nosivé línie) resp. 10-15 g (mäsové línie). Do liahne by sa mali dávať stredne veľké vajcia. Pri veľmi malých vajciach hrozí, že vyliahnuté prepeličky budú malé a slabé, pri veľmi veľkých je riziko, že vajcia obsahujú viac žĺtkov a embryo odumrie ešte v priebehu prenatálneho vývoja. Najlepšie výsledky sa dosahujú ak zber nie je dlhší ako 7 – 14 dní. Skladovaním sa znižuje liahnivosť. Dôležitým faktorom je aj vek zvierat. Najvhodnejším vekom na zber násadových vajec 12. až 16. týždeň veku zvierat, kedy je veľkosť i kvalita vajec už dostatočne ustálená. Dobré výsledky liahnivosti sa dosahujú do veku 8 mesiacov. Neskôr sa znižuje oplodnenosť a aj liahnivosť. S narastajúcim vekom sa biologická hodnota vajec potrebná pre úspešný vývin embrya pomaly znižuje. Na základe našich výsledkov je pre dobrú oplodnenosť vajec najvhodnejší pomer 1 samec na 3 samice.
Pred nasadením vajec do liahne je nevyhnutné dezinfikovať priestory liahne. V prípade, že používame na liahnutie vajcia z cudzieho chovu, je potrebne dezinfikovať aj tie.
Dĺžka inkubácie prepelíc závisí od teplotných pomerov v liahni, stupňa príbuzenskej plemenitby a plemena, resp. línie prepelíc. Prepelice sa liahnu za 16 – 18 dní, v priemere 16,45 dní. Prvé presvecovanie vajec sa robí na 7. deň. Presvecovanie prepeličích vajec, keďže majú pigmentovanú vaječnú škrupinu, si vyžaduje prax, preto je potrebné presvecovať vajcia za pomoci intenzívneho svetla ovoskopu v zatemnenej miestnosti. Pri tomto presvecovaní vyraďujeme neoplodnené vajcia. Druhé presvecovanie sa robí na 14. deň inkubácie, kedy sa vajcia prekladajú do doliahnňových liesok a zároveň sa vyraďujú odumreté zárodky.
V zdravom chove a pri dobrých podmienkach inkubácie sa liahnivosť z oplodnených vajec pohybuje medzi 75 – 80 %. Ak sú ukazovatele liahnivosti veľmi nízke, je potrebné hľadať príčiny takéhoto javu.
Mláďatá po vyliahnutí je potrebné nakŕmiť najneskôr do 12 hodín. Malé prepeličky sa už pri vyliahnutí vyznačujú veľkým temperamentom, sú veľmi aktívne.
Niektoré zásady správneho odchovu prepelíc:
a) zvieratá treba umiestniť do dobre vyčisteného a vydezinfikovaného priestoru a technologického zariadenia,
b) denne treba kontrolovať čistotu napájania a kŕmenia,
c) treba sa čo najdôraznejšie vyhýbať neodbornému zaobchádzaniu s prepelicami, ich vyrušovaniu a chrániť ich pred možnou infekciou z vonkajšieho prostredia. Prepeličky sú na hluk veľmi citlivé a ľahko sa vyľakajú,
d) denne treba kontrolovať teplotu, vlhkosť vzduchu ako aj svetelný režim v odchovni.
Prepelice sú napriek značnej domestikácii ešte stále pomerne divoké zvieratá, správaním sa podobajú prepeliciam žijúcim vo voľnej prírode, preto sú plaché. Keď zo všetkých štyroch strán dopadá do odchovne jasné svetlo, dostávajú strach, takže sa nedosiahnu dobré výsledky v odchove ani očakávaná znáška vajec dospelých nosníc. Manipulácia so zvieratami sa má obmedziť na minimum, treba sa vyhýbať premiestňovaniu zvierat počas odchovu. Znášajúce nosnice sa majú umiestniť v čo najpokojnejšom priestore s maximálnym vylúčením hluku a prechodu osôb.
Prepelice japonské neznášajú vajcia do hniezda, preto je vhodnejší chov týchto zvierat v klietkovej technológii. Vo veku 35 - 42 dní (pohlavná dospelosť) sa prepelice umiestňujú do chovných klietok. Chovné klietky môžu mať rôznu veľkosť v závislosti od počtu chovaných zvierat. Pre experimentálne účely sú vhodnejšie menšie - rodinné klietky, kde na jedného samca sú tri samice. V skupinových klietkach môže byť aj viac samíc (najčastejšie od 20 do 50 samíc). Zvieratá v klietke by mali mať prístup ku kŕmidlu a čerstvej vode. Pri nosivých líniách je vhodná klietka s vyspádovanou podlahou na vykotúľanie vajec. Pre chov prepelíc japonských na vajcia je vhodnejšie chovať samice bez prítomnosť samcov, lebo častým párením môže dôjsť k poraneniu samíc (najmä na hlave) a k následnej infekcii rany. Pri väčšom počte samíc v klietke a k nim adekvátnemu počtu samcov často dochádza k súboju samcov. Preto je vhodnejšie samce prikladať k samiciam iba v období zberu násadových vajec.
Chov prepelíc vo veľkochovoch podobne ako aj odchov je zabezpečený viacpodlažnými klietkovými technológiami s rôznou veľkosťou klietok v závislosti na počte samíc v klietke.
V súčasnosti existuje v Európe viac firiem (najmä v Taliansku, Francúzsku, ale aj v Českej republike), ktoré sa venujú výrobe technologického zariadenia pre odchov a chov prepelíc japonských najmä na komerčné účely. Firmy vyrábajú niekoľko poschodové odchovné batérie pre prepelice s kapacitou od 800 do 5 400 prepelíc, viac poschodové výkrmové batérie s kapacitou od 1 000 do 5 000 zvierat a znáškové batérie, ktoré sa môžu využiť aj na rozmnožovacie chovy s kapacitou od 150 samcov + 300 až 400 samičiek do 750 samcov + 1500 až 2 250 samičiek v závislosti od úžitkového typu a plemena chovaných prepelíc. Firmy ponúkajú zároveň aj porážkovú linku na jatočné opracovanie prepelíc, prípadne zariaďujú celé prepeličie farmy s vnútorným vybavením liahní, odchovní, chovov, výkrmu až po porážku a jatočné spracovanie. Pre drobnochovy je možné si zakúpiť technológiu na chov v špecializovaných predajniach chovateľských potrieb, prípadne prostredníctvom firiem, ktoré sa venujú dovozu takýchto zariadení zo zahraničia. Zruční drobnochovatelia si dokážu vyrobiť chovné zariadenie aj sami.
Odchov starších prepelíc na podstielke. Foto A. Hanus
MIKROKLIMATICKÉ PODMIENKY ODCHOVU
Teplota prostredia
Pri vyliahnutí nemajú malé prepelice ešte dostatočne vyvinutú a upravenú termoregulačnú schopnosť. Mladé prepeličky po vyliahnutí dávame do odchovne vyhriatej na 37 oC, nakoľko sú veľmi citlivé na teplotu prostredia. V 1. týždni odchovu je potrebné dodržiavať teplotu 35 - 37 oC. Keď prepeličky otvárajú zobáčiky a utekajú spod vyhrievacieho telesa, značí to, že teplota je príliš vysoká. V takomto prípade treba buď zdvihnúť vyhrievacie teleso, alebo vhodne nastaviť ohrievacie telesá v batériách.
Odporúčaná teplota počas odchovu v zóne zvierat:
0. – 7. deň..........35 – 37 °C
7. – 14. deň....... 30 – 32 °C
14. – 21. deň...... 25 – 27 °C
21. – 35. deň...... 20 – 22 °C
35. deň a ≥..........18 – 20 °C
Teplota v okolitom prostredí, kde sa odchovávajú prepelice, by mala byť o 5 - 8 oC nižšia ako v zóne zvierat.
Vetranie
Pri dýchaní prepelíc sa uvoľňuje oxid uhličitý a taktiež dochádza k uvoľňovaniu čpavku a sírovodíka z trusu zvierat. Preto je potrebné počas dňa priestory odchovu pravidelne odvetrávať, pretože vysoká koncentrácia týchto plynov je hlavným stresovým faktorom zvierat v tomto období. Pre správnu výmenu vzduchu a zároveň aj udržanie odporučenej teploty sa v odchovniach používajú ventilátory, ktoré sú napojené na termostat. Inou možnosťou je pripojiť ventilátor na časový spínač alebo kombinácia obidvoch spôsobov. Veľmi dôležitý je pravidelný prísun čerstvého vzduchu do odchovne. Ten môže byť zabezpečený rôznymi spôsobmi. Prívod vzduchu do priestorov odchovne môžu zabezpečovať otvory v dverách, ktoré sú ochránené žalúziami a ich otvorením a zatvorením sa reguluje prívod čerstvého vzduchu. V priestore odchovne však nesmie byť prievan. Ak sa malé prepeličky zhlukujú do závetria, je v miestnosti prievan. Vetranie v odchovni je dôležité aj z hľadiska dodržania optimálnej vlhkosti vzduchu. Pri vysokej relatívnej vlhkosti majú prepeličky vlhké perie a už pri malom poklese teploty im hrozí podchladenie a úhyn.
Svetelný režim
Na dĺžku svetelného dňa pri odchove prepeličiek sú rôzne názory. Veľa závisí od cieľa, ktorý chceme odchovom dosiahnuť. Všeobecne platí, že čím je svetelný deň počas odchovu dlhší, tým rýchlejšie sa dosiahne aj pohlavná zrelosť. V NPPC-VÚŽV Nitra sa osvedčil nasledovný svetelný režim: 1. – 3. deň 24 h svetlo, od 4. dňa sa svetlo postupne skracuje až na 14 hodín svetla a 10 hodín tmy. Dôležitá pri odchove je nielen doba osvetlenia, ale aj kvalita svetla (vlnová dĺžka). Vývoj semenníkov pri vyššom (10 lx), ako aj nižšom (3,5 lx) osvetlení stimuluje dlhšia vlnová dĺžka. Hmotnosť semenníkov samcov je až 10 krát vyššia ak sa chovajú do 5 týždňov veku pri červenom svetle v porovnaní s modrým svetlom.
MIKROKLIMATICKÉ PODMIENKY CHOVU
Teplota prostredia
Optimálna teplota prostredia pre prepelice počas chovu je 18 – 22 o C. Prepelice znášajú lepšie vyššie teploty ako nízke. Keďže prepelice japonské nie sú také odolné voči zime ako kury domáce, je potrebné v zimných mesiacoch zabezpečiť v halách vykurovanie aspoň na teplotu 18 o C. Pri nízkej teplote prostredia prepelice spotrebujú mnoho energie a tým aj krmiva na zabezpečenie telesnej teploty a dochádza k značnému poklesu znášky. Pri silnejšej zime prepelice preperia, čo ďalej zhoršuje rentabilitu chovu.
Vetranie
Mimoriadne dôležité je zabezpečiť dobré vetranie, najmä v horúcich letných dňoch, preto je potrebné nainštalovať výkonné, ale nehlučné ventilátory napojené na indikátor vlhkosti alebo časový spínač. Potreba vetrania na 1 kg živej hmotnosti je v chladnom období 1,5 m3 /h, v teplom období 5 m3/h. Je potrebné dávať pozor, aby v miestnosti nebol prievan.
Svetelný režim
Svetelný režim počas chovu by mal byť prispôsobený prirodzením podmienkam v ktorých zvieratá žijú. Počas znášky sa odporúča nastaviť svetelný režim na 14 h svetla a 10 hodín tmy. Prepelice sú plaché zvieratá a preto prudké zmeny svetla im môžu spôsobiť stres, preto by mal byť prechod z tmy do svetla, ale aj opačne zo svetla do tmy pozvoľný postupným zvyšovaním resp. znižovaním intenzity svetla minimálne po dobu 20 - 30 minút.
TECHNOLOGICKÉ PODMIENKY ODCHOVU A CHOVU
Odchov prepelíc
Základné technologické zariadenie na odchov malých prepelíc závisí od možností chovateľa. Najvhodnejšie sú odchovne, kde sa zvieratá chovajú v špeciálnych odchovniach, majú dostatočnú výmenu vzduchu a primeranú teplotu prostredia.
Odchov prepelíc je možné robiť na podstielke alebo na roštoch. Pri odchove na podstielke je vhodnejšie v prvých dňoch odchovu použiť vlnitý papier. V žiadnom prípade sa nesmie použiť šmykľavý materiál, na ktorom si vyliahnuté prepeličky vykĺbia bedrové kĺby. Straty vplyvom nesprávnej podlahy môžu dosahovať až 100 %. Je veľmi dôležité rozložiť papier tak, aby netvoril záhyby a škáry, keďže sa prepeličky pod záhyby a škáry inštinktívne tlačia a potom sa zadusia.
Po týždni sa papier vyberá a môže sa nahradiť drevenými hoblinami vo vrstve 10 – 15 cm. Prepelice vo veku 10 dní začínajú lietať, preto je vhodnejšie ich odchovávať vo voliére. Takýto odchov je prirodzenejší, zdravší i ekologickejší.
Vo veľkochovoch sa prepelice japonské odchovávajú v špeciálnych vyhrievaných batériách, ktoré môžu mať aj viac podlaží. V každej batérii sú zabezpečené vhodné mikroklimatické podmienky (teplota, vlhkosť vzduchu, osvetlenie).
Potreba podlahovej plochy závisí jednak od veku prepelíc, jednak od úžitkového typu a plemena. Koľko jedincov je možné umiestniť na určitú podlahovú plochu závisí aj od priestorových možností chovateľa. Názory na obsadenie plochy sa rôznia. Vo všeobecnosti mäsové línie potrebujú o 60 – 70 % viac podlahovej plochy ako nosivé línie. Hyánková (2009) uvádza, že v prvom týždni odchovu je na 1 prepelicu mäsového typu potrebná plocha 95 cm2, v druhom týždni 110 cm2, v treťom 150 cm2, vo štvrtom 180 cm2, v dospelosti po 5-6 týždni 200 - 250 cm2. V klietkovom chove NPPC-VÚŽV Nitra je plocha na jednu prepelicu min. 300 cm2.
Počas odchovu sa pri prepeliciach môže z rôznych príčin vyskytnúť kanibalizmus a to z dôvodu prehustenia, neprimeranej výživy, častého vyrušovania, ako aj nadmernej manipulácie s prepelicami.
Chov dospelých prepelíc.
Prepelice japonské sa zaraďujú do chovu vo veku 35 – 42 dní. Zostavovanie chovných skupín je lepšie robiť už vo veku 35 dní, aby si zvieratá na seba zvykli. Po presune prepelíc do klietok treba byť opatrní najmä pri nosivých líniách, pretože menšie prepeličky môžu vyjsť otvormi pre napájanie von z klietky. Základné technologické zariadenia na chov dospelých prepelíc na vajcia sú klietky so šikmým roštom, ktorý umožňuje vygúľanie vajíčka. Sklon roštu nesmie byť príliš prudký z dôvodu pohodlného státia prepelíc na rošte, ale dostatočne šikmý na to, aby sa vajíčko vygúľalo mimo klietky a nedošlo k jeho poškodeniu vo vnútri klietky.
Výšku klietok pre prepelice uvádzajú Japonci do 7 cm, Taliani 10 cm a Francúzi 15 cm. Podľa názorov viacerých chovateľov prepelíc je uvedená výška nevhodná. Je v nich nedostatočná výmena vzduchu. V nízkych klietkach je zvieratá zle vidieť, čo značne komplikuje ich pozorovanie pri pokusoch a manipuláciu s nimi. Takáto klietka je nevhodná aj z hľadiska párenia zvierat. Výška klietok má byť aspoň 20 - 25 cm. Medzi 2 poschodiami treba nechať 10 - 15 cm priestor na podlahové rošty a podložky na zachytávanie trusu. Pre zabezpečenie dostatočného prívodu vzduchu a svetla nesmú byť klietky z plného materiálu (napr. dosky), ale z drôteného pletiva, ktoré nemá väčšie očká ako 12 - 15 mm, pretože už pri otvoroch väčších ako 15 mm hrozí udusenie vtákov. Prepelica japonská má snahu prestrkovať hlavu medzi štrbinu pletiva, pričom perie na hlave znemožňuje vratný pohyb hlavy, čo spôsobí udusenie, resp. zlomenie krčných stavcov.
Podlahový rošt z pletiva by mal mať oká veľkosti 12 - 13 mm. Väčšie očká spôsobujú často lámanie nôh, menšie zasa neprepúšťajú trus. Podlahový rošt musí mať spád smerom z vnútornej do vonkajšej strany klietky. Rozdiel medzi úrovňou roštu vzadu klietky a prednou časťou klietky, pri dĺžke klietky 40 cm, má byť 7 cm. Z takto postaveného roštu sa znesené vajcia skotúľajú do žľabu vystlaného mäkkým materiálom. Nad týmto žľabom má byť na prednej strane klietky upevnené kŕmidlo, zavesené 2,5-2,7 cm nad podlahovým roštom. Prepelice dosahujú kŕmidlo cez prednú stenu, v ktorej je 2,5 cm otvor. Dvierka na prednej strane klietky majú byť dostatočne veľké, aby sa cez ne mohla pretlačiť dlaň. Je dôležité, aby sa dvierka otvárali smerom dovnútra klietky, čím sa znemožňuje otváranie klietky prepelicou a jej únik z klietky.
Napájanie prepelíc je z hygienických dôvodov najlepšie riešené kvapkovými (niplovými) napájadlami pozdĺž zadnej strany klietky.
Ak je to možné, objekty na chov prepelíc je treba situovať tak, aby boli odchovný priestor ako aj znášková hala nasmerované na juhovýchod, juh alebo juhozápad, čím sa zabezpečí teplejšie prostredie aj v chladnejších zimných mesiacoch. Sklad vajec je najlepšie situovať na sever alebo severovýchod. V produkčnej znáškovej hale je vhodnejšie umelé osvetlenie. V chove odporúčame používať 14 resp. 16 hodinový svetelný režim. Dôvodom je snaha pripraviť prepeliciam prirodzenú situáciu ako v prírode, ktorá formovala ich životný cyklus pred domestikáciou. Predlžovanie dňa, ku ktorému dochádza v našich klimatických podmienkach v jarných mesiacoch, stimuluje uvoľňovanie gonádotropných hormónov, ktoré spôsobujú aktivitu pohlavných žliaz, zväčšovanie folikulov vo vaječníkoch a ich postupné uvoľňovanie do vajcovodu. Intenzita svetla by sa mala pohybovať okolo 3 W na m2. Intenzitu svetla v dobe znášky neodporúčame zvyšovať, vyvoláva nervozitu kŕdľa.
V prípade, že sa prepelice chovajú vo vonkajších priestoroch, do ktorých sa môže dostať drobné vtáctvo, odporúča sa vakcinovať zvieratá proti pseudomoru hydiny.
Technológia na chov dospelých japonských prepelíc. Foto A. Hanus
Výživa prepelice japonskej v odchove a chove
Na optimálne využitie rastových a reprodukčných schopností prepelice japonskej je potrebné zabezpečiť plnohodnotnú výživu, t.j. dostatočný prísun živín, vitamínov, stopových prvkov a minerálov. Ku kľúčovým ukazovateľom patrí obsah dusíkatých látok (NL) a metabolizovateľná energia (ME). Pre dodržanie dobrých rastových schopností by mala kŕmna zmes pre rastúce prepelice obsahovať minimálne 24 % NL. To platí predovšetkým pre prvé tri týždne života. V ďalších týždňoch veku sa už môže hladina NL látok znížiť.
Tabuľka 1: Odporúčané dávky živín pre japonské prepelice na 1 kg krmiva
|
Živiny |
Rastúce prepelice |
Dospelé prepelice |
|
|
Metabolizovateľná energia (MJ) na kg krmiva |
min |
12,1 |
11,7 |
|
N-látky min g/kg |
min |
240 |
200 |
|
Vláknina max g/kg |
max |
60 |
60 |
|
Popol max g/kg |
max |
80 |
160 |
|
Lyzín g/kg |
min |
13 |
7,5 |
|
Metionín g/kg |
min |
5 |
3,5 |
|
Met. + cystín g/kg |
min |
8 |
6 |
|
Kyselina linolová g/kg |
min |
10 |
10 |
|
Ca g/kg |
min |
10-16 |
25-45 |
|
P g/kg |
min |
7 |
5 |
|
Na g/kg |
min |
1,2 – 4,0 |
1,6 |
|
Mn mg/kg |
min |
60 |
60 |
|
Fe mg/kg |
min |
60 |
40 |
|
Cu mg/kg |
min |
6 |
6 |
|
Zn mg/kg |
min |
60 |
40 |
|
Vitamín A m.j. |
min |
15 000 |
15 000 |
|
Vitamín D 3 m.j. |
min |
3 200 |
2 000 |
|
Vitamín E mg/kg |
min |
20 |
20 |
|
Vitamín K3 mg/kg |
min |
2,5 |
3 |
|
Vitamín B 1 mg/kg |
min |
3 |
3 |
|
Vitamín B 2 mg/kg |
min |
6 |
6 |
|
Vitamín B 3 mg/kg |
min |
5 |
5 |
|
Vitamín B 12 µg/kg |
min |
20 |
20 |
|
Biotín mg/kg |
min |
0,30 |
0,20 |
Vo výžive prepelice japonskej je dôležité množstvo dusíkatých látok v krmive. Odporúča sa minimálny 20 % podiel dusíkatých látok (NL) v krmive počas celého chovu. Prepelice vedia zužitkovať krmivo obsahujúce 9 200 - 14 235 kJ/kg metalizovateľnej energie, ak je hladina bielkovín okolo 25 %. V tabuľke 2 uvádzame odporúčané dávky živín pre japonské prepelice. Z tabuľky, ako aj z našich vlastných skúseností vyplýva, že rastúce prepelice sú veľmi náročné predovšetkým na vysoký obsah dusíkatých látok v krmive počas odchovu.
Tabuľka 2: Zloženie kŕmnych zmesí pre rastúce a dospelé prepelice v g/kg kŕmnej zmesi
|
Komponenty |
1. – 21. deň |
22. – 35. deň |
Chov dospelých prepelíc |
|
Kukurica |
240 |
240 |
180 |
|
Pšenica |
360 |
360 |
479 |
|
Extrahovaný sójový šrot |
200 |
120 |
150 |
|
Rybia múčka |
130 |
90 |
60 |
|
Mäsokostná múčka |
40 |
40 |
30 |
|
Pšeničná múka |
5 |
125 |
- |
|
Doplnok biofaktorov |
5 |
5 |
10 |
|
Minerálna kŕmna prísada |
20 |
20 |
90 |
Na odchov malých prepelíc môžeme použiť aj kŕmnu zmes pre odchov moriek, prípadne bažantov. Dospelým prepeliciam počas znášky môžeme podávať kompletnú kŕmnu zmes pre morky, prípadne bažanty.
Niektorí chovatelia, aby zamedzili stratám krmiva, kŕmia prepelice navlhčenou zmesou, čím sa znižujú straty krmiva vyhadzovaním a zamedzuje sa požieranie väčších častíc zmesi pri neskonzumovaní menších prachových častíc, ktoré sú však bohaté na vitamíny a minerály. Na doplnenie vitamínovej a minerálnej výživy sa môžu pre rastúce, ako aj dospelé prepelice pridávať minerálno–vitamínové doplnky, ktorých je v súčasnosti na trhu veľké množstvo. Na lepšiu orientáciu spotreby krmiva a vody rastúcimi prepelicami znáškového typu v laboratórnej praxi poslúži tabuľka 3.
Tabuľka 3: Živá hmotnosť, spotreba krmiva a vody pri odchove japonských prepelíc nosivého typu
|
Vek (deň) |
Živá hmotnosť (g ♂ + ♀) |
Spotreba krmiva (g) |
Spotreba vody (ml) |
|||
|
na kus a deň |
spolu |
Na 1 kg prírastku |
na kus a deň |
spolu |
||
|
0 |
7,28 |
|||||
|
7 |
26,04 |
5,78 |
40,46 |
2,16 |
13,93 |
97,51 |
|
14 |
50,12 |
9,52 |
107,10 |
2,50 |
20,41 |
240,38 |
|
21 |
75,85 |
12,83 |
196,91 |
2,87 |
31,77 |
462,77 |
|
28 |
90,10 |
14,38 |
297,57 |
3,59 |
37,82 |
727,51 |
|
35* |
98,83 |
17,32 |
418,81 |
4,57 |
38,01 |
993,58 |
|
42 |
108,03 |
19,97 |
558,60 |
5,54 |
38,84 |
1 265,46 |
|
49 |
109,55 |
22,29 |
714,63 |
6,99 |
39,75 |
1 543,71 |
|
56 |
110,98 |
22,56 |
872,55 |
8,41 |
40,01 |
1 823,78 |
|
63 |
111,69 |
23,02 |
1 033,69 |
9,90 |
40,20 |
2 105,18 |
* Pohlavná dospelosť prepelíc vo veku 35-42 dní.
Mláďatá po vyliahnutí je potrebné nakŕmiť najneskôr do 12 hodín. Malé prepeličky sa už pri vyliahnutí vyznačujú veľkým temperamentom, sú veľmi aktívne.
Krmivo malým prepeliciam podávame na plytkých plastových kŕmidlách, ktoré majú zvýšený okraj o 1 cm. Po vložení kŕmidiel treba sledovať správanie sa prepeličiek. Keď sa všetky prepeličky nedostanú spoločne ku kŕmidlám, treba vsunúť podľa potreby ďalšie kŕmidlo, aby neboli utláčané slabšie prepeličky, ktoré môžu z uvedených príčin zaostávať vo vývoji alebo až uhynúť. Nakoľko prepeličky sú veľmi aktívne a ich aktivita sa prejavuje aj plytvaním krmiva, je vhodné dávať im krmivo do kŕmidiel, kde sú čo najmenšie straty. Keď prepeličky veľmi rozhadzujú krmivo z plastových tanierov, tak im dávame klasické kŕmne žľaby pre kuriatka (asi vo veku 5-7 dní), neskôr im podávame krmivo v kŕmnych automatoch pre hydinu (5 -7 litrové). Na kŕmenie je možné použiť aj uzavreté kŕmidlá s otvorom pre hlavičku. Pri takomto type kŕmenia sú nízke straty krmiva, avšak je vhodné iba pre menší počet prepeličiek v odchovni. Súčasťou niektorých technológii odchovu sú vonkajšie kŕmidlá a napájačky. Pokiaľ používame na kŕmenie taniere alebo kŕmne žľaby je potrebné kŕmiť zvieratá minimálne 2 krát denne. Pri použití zásobníkového kŕmidla stačí kŕmiť raz za dva dni, podľa veľkosti zásobníka a počtu zvierat.
Vyliahnuté prepeličky sú veľmi malé, preto je potrebná pri ich napájaní veľká opatrnosť, aby sa neutopili. Dnes už existujú na trhu napájačky rôznej veľkosti a tvaru, s rôznou šírkou zariadenia. Možno použiť klobúkové napájačky alebo špeciálne napájačky do ktorých sa dáva plastová fľaša. Prvé 3 dni by šírka napájadla nemala byť väčšia ako 8 – 10 mm. Inak hrozí, že sa prepeličky utopia. Postupom veku možno dávať napájačky s väčším priemerom.
Pre chovateľov s malým počtom prepelíc v odchovni je vhodná aj miska alebo tanierik, do ktorého sa dá hore dnom pohár naplnený vodou a podložený tenkým drievkom. Keď je vodná plocha v tanieri širšia ako 1 cm, prepeličky sa zmáčajú a môžu sa aj utopiť. Veľmi malá šírka vodnej plochy zasa sťažuje alebo celkom znemožňuje napájanie, preto je optimálnych 0,8 - 1 cm. Pre drobnochovateľov je tiež vhodná aj napájačka pre okrasné vtáctvo. K napájaniu malých prepelíc je možné použiť aj samonapájací systém s miskovými napájačkami a s nastaviteľnou výškou podľa veľkosti prepeličiek. Jedna napájačka postačí na 30 malých prepeličiek.
Tanierové kŕrmidlo používané pri Napájačky používame na na
odchove prepelíc. Foto J. Slamečka našom pracovisku. Foto J. Slamečka
Kŕmny žľab. Foto J. Slamečka
Chov prepelice japonskej na produkciu vajec a mäsa
Kvalita potravín je dlhodobo diskutovanou otázkou. Súčasné trendy v produkcii potravín sa presúvajú z kvantitatívnej do kvalitatívnej polohy, čo súvisí s novými poznatkami o racionálnej výžive obyvateľstva a teda aj so zvyšujúcim sa záujmom obyvateľstva o kvalitné potraviny. Čoraz viac ľudí si uvedomuje skutočnosť, že výživa môže priamo ovplyvniť ich zdravie. V súvislosti s uvedeným sa vajcia a mäso prepelice japonskej stali vyhľadávanými kulinárskymi artiklami. Dôkazom toho je aj rozšírenie chovu prepelice japonskej v rôznych krajinách sveta.
Prečo sa chov tohto zaujímavého druhu hydiny v poslednom období teší veľkej obľube aj na Slovensku? Predovšetkým je to finančná nenáročnosť chovu – malý telesný rámec zvierat, krátky generačný interval (inkubačná doba 17 dní), znáška začína vo veku 42-49 dní. Záujem o prepeličie produkty je predovšetkým pre ich vysokú estetickú, chuťovú a aj nutričnú hodnotu.
V súčasnosti existujú špecializované línie vyšľachtené na produkciu vajec alebo mäsa. Znáškové línie majú ročnú znášku 280-300 vajec. Prepelice mäsového typu (mäsovo-nosivého typu) dosahujú živú hmotnosť 200-250 g, špecializované línie dosahujú živú hmotnosť nad 300 g (JUMBO).
Vajcia sú jednou z najvýživnejších potravín. Vaječná bielkovina zahŕňa všetky esenciálne aminokyseliny vo vysokom obsahu a v ideálnom pomere. Cenné vlastnosti prepeličích vajec sú na ďalekom východe známe už viac ako tritisíc rokov. Chemické zloženie prepeličieho vajca je podobné slepačiemu, ale prepeličie vajcia majú nižší obsah cholesterolu a vyšší obsah minerálnych látok a vitamínov. Prepelica japonská je veľmi dobrá nosnica a jej produkčná schopnosť je porovnateľná s vysokoprodukčnými hybridnými kombináciami znáškových sliepok.
Prepeličie vajcia sú atraktívnou delikatesou pri rôznych slávnostných príležitostiach, recepciách, v interhoteloch, ale aj pre bežného konzumenta, napr. na prípravu obložených mís a pod. Pre svoju vynikajúcu kvalitu sa prepeličie vajcia využívajú predovšetkým v špeciálnych diétach pre deti a ľudí, ktorí trpia rôznymi ochoreniami (cukrovka, srdcovo-cievne choroby a pod.). V poslednom období sa prepeličie vajcia používajú vo výžive ľudí s intoleranciou k slepačím vajciam.
Japonská prepelica sa vyznačuje vysokou znáškou, ktorá sa vyrovná a niekedy aj predstihne najvýkonnejšie hybridné kombinácie sliepok. Japonské prepelice sú v porovnaní so sliepkami menej náchylné na choroby. Najčastejšou príčinou strát je zlá hygiena, nevybalansovaná kŕmna dávka (najmä nedostatok vitamínov a minerálov) a zmeny vonkajších podmienok prostredia. Prepelice veľmi zle reagujú najmä na náhly pokles teploty. Produkcia vajec, najmä línií šľachtených na vysokú znášku, začína už v 5. týždni, vrchol znášky japonských prepelíc je medzi 12. - 18. týždňom veku, keď je produkcia vajec 90 a viac percent. Dobre chované, zdravé nosnice sú pomerne veľmi vytrvalé v znáške a často ešte v 52 týždňoch veku majú viac ako 50 % znášku. Ročná produkcia nosivých línií je 300 vajec. Ako pri vysokoprodukčných sliepkach, tak aj pri prepeliciach, znášku ovplyvňuje svetelný režim. Optimum vaječnej produkcie je pri 14 - 18 hodinovom dennom osvetlení. Ak sa zmenia klimatické podmienky (ochladenie) začne znáška prudko klesať. Prepelice od 9. až do 60. týždňa veku (14 mesiacov) v priemere dosahujú viac ako 75 % znášku, čo je hodnota vyššia ako najlepšie výsledky hybridných kombinácií sliepok za toto obdobie. Z ekonomického hľadiska sa výmena kŕdľa odporúča po dovŕšení veku 13 až 14 mesiacov.
Čas znášania vajec prepelíc je v porovnaní so sliepkami značne rozdielny. Sliepky znesú približne 75 % vajec v ranných hodinách, prepelice však to isté množstvo medzi 15. a 18. h popoludní. Približne 20 % vajec znesú prepelice za tmy.
Variabilita veľkosti a tvaru vajec. Foto J. Slamečka
V experimentálnych podmienkach NPPC-VÚŽV Nitra sme zistili, že prepelice japonské nosivého typu dosahujú pri optimálnej výžive vysokú produkciu vajec. Za 52 týždňové znáškové obdobie je množstvo vyprodukovanej vaječnej hmoty na prepelicu 3 212 g pri priemernej živej hmotnosti nosivej prepelice 165 g predstavuje viac ako 19 násobok jej živej hmotnosti. Pre porovnanie pri vysokovýkonnom znáškovom hybride ISA Brown je množstvo vyprodukovanej vaječnej hmoty za 52 týždňové znáškové obdobie 19,12 kg, čo pri priemernej hmotnosti nosnice 1,7 kg predstavuje 11 násobok hmotnosti nosnice. V spotrebe krmiva na vyprodukovanú vaječnú hmotu sú však na tom lepšie sliepky, vzhľadom na nižšiu stratu energie potrebnú na 1 kg živej hmotnosti prepelice, resp. sliepky.
Rôzne typy sfarbenia škrupiny prepeličích vajec. Foto J. Slamečka
Škrupina kvalitných vajec má veľké alebo malé škvrny, prípadne drobné bodky a je lesklá. Nekvalitné vajcia majú celú škrupinu tmavú a zmäknutú alebo škrupinu bez bodiek, žltohnedej farby. Niektoré sú akoby bez škrupiny. Vajcia s mäkkou škrupinou sa ťažko zbierajú a veľmi zle sa prepravujú a uskladňujú. Hlavnou príčinou nekvalitných vajec je nedokonalá funkcia tvorby vajec vplyvom prestarnutia kŕdľa a nedostatočná výživa nosníc zapríčinená nekvalitným krmivom. Vajcia mladých prepelíc sú lesklé, vydávajú pri ich potrepaní kovový zvuk a sú príjemné na hmat. Keď rozpoltíme škrupinu a obsah vajca vylejeme do misky, bielok, ako aj žĺtok sú veľmi pružné, ostávajú kompaktné a nerozlievajú sa po miske.
Vajcia viac ako rok starých prepelíc majú slabšiu škrupinu a nadobúdajú žltohnedú farbu. Hrúbka škrupiny nie je rovnomerná a v slabšie zvápenatených častiach sa ľahko poruší, vajcia sa zle dopravujú a v lete sa rýchlo kazia. Znášku okrem fyziologického starnutia môže negatívne ovplyvniť najmä nedostatočná výživa alebo choroba prepelíc.
Čerstvosť vajec je pre priamy konzum, ako aj pre liahnutie prepelíc veľmi dôležitá. Najľahšou skúškou, či ide o staré alebo čerstvé vajcia, je ich ponorenie do vody. Staré vajcia vyplávajú na povrch. Vajcia treba uskladňovať na dobre vetranom a chladnom mieste. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky (Zbierka zákonov č. 360/2011) je dátum minimálnej trvanlivosti vajec 28 dní od dátumu znášky.
Prepelica japonská je veľmi dobrá nosnica a jej produkčná schopnosť je porovnateľná s vysokoprodukčnými hybridnými kombináciami znáškových sliepok. Veľmi skoro pohlavne dospieva, takže počas prvého roka od vyliahnutia znesie podstatne viac vajec ako sliepky, ktoré dospievajú o 3,5 mesiaca neskôr. V pomere k hmotnosti tela znáša prepelica veľké, približne 10 gramové vajcia, čo predstavuje napr. v našej nosivej línii 7,8 % zo živej hmotnosti, kým napr. pri vysokovýkonnom nosivom hybride sliepok je to iba 3,8 %. Keď porovnáme množstvo vyprodukovanej vaječnej hmoty prepelíc a nosivých hybridov sliepok, vidíme, že na 1 kg živej hmotnosti vyprodukujú za rok prepelice 20 kg, kým hybrid 7,5 kg vaječnej hmoty. Spotreba krmiva na 1 kg vyprodukovanej vaječnej hmoty japonských prepelíc je okolo 2,48, v prípade použitia špeciálnych kŕmidiel zabraňujúcim vyhadzovaniu krmiva by bola ešte o 10 - 20 % nižšia. Ekonomika chovu nosivých japonských prepelíc pre vaječnú produkciu závisí predovšetkým od odbytových možností smerom k špecializovanej produkcii na výrobu prepeličích vajec (interhotely, zdravotnícke zariadenia, špecializované hydinárske predajne, reštaurácie a pod.). Dôležitá je tiež reklama a vkusné balenie prepeličích vajec.
V súčasnosti k najväčším producentom prepeličích vajec na konzum patria okrem krajín Ázie aj krajiny Južnej Ameriky, najmä Brazília. V Poľsku, Maďarsku a krajinách bývalej Juhoslávie sa na konzum využívajú najmä prepeličie vajcia a to buď priamo ako čerstvý produkt, prípadne do potravinárskych výrobkov, napr. do maďarského vaječného koňaku Casanova, ktorý sa v značnej miere exportuje. V Českej republike sa prepelice japonské okrem komerčného využitia medzi drobnochovateľmi chovajú aj pre výskumné účely (MZU Brno). V poslednom období sa aj na Slovensku chov prepelice japonskej začína tešiť veľkej obľube. Je rozšírený predovšetkým medzi drobnochovateľmi.
Na kvalitu i kvantitu mäsa má okrem genotypu, vplyv predovšetkým výživa. Z hľadiska výživy je dôležitý obsah energie a dusíkatých látok v rôznych obdobiach výkrmu ako aj vyváženosť jednotlivých výživových zložiek krmiva. Chov prepelice japonskej na mäsovú produkciu sa začal rozvíjať v krajinách Ázie, odkiaľ sa rozšíril do Európy a Ameriky. Podobne ako vajcia aj prepeličie mäso je zaujímavým doplnkom hydinového mäsa.
Na produkciu mäsa sú najvhodnejšie prepelice mäsového typu. Prepeličie mäso je porovnateľné s inými druhmi hydiny, je však šťavnatejšie a jemnejšie. Obsah sušiny v porovnaní s inou hydinou je najvyšší. Prepeličie mäso má relatívne vysoký obsah železa v prsnej svalovine (3,2 mg/100 g), z čoho vyplýva opodstatnenosť jeho využívania v detskej výžive, najmä anemických detí. Prepelice majú najvyšší podiel prsného svalstva zo všetkých druhov hydiny, vrátane moriek.
Pri porovnaní ukazovateľov jatočnej výťažnosti prepelíc, brojlerových kurčiat a kačíc sme zistili, že jatočná výťažnosť prepelíc vo veku 42 dní sa pohybuje medzi 67,8 až 78,0 %. Z toho prsia tvoria 34,4 – 41,04 %, jedno stehno 22,6 – 24,3 %, jatočná výťažnosť brojlerových kurčiat je 68 -76 %, prsia tvoria 20,4 – 36,8 %, jedno stehno 23,3 – 30,3 %, jatočná výťažnosť kačíc sa pohybuje medzi 65,3 – 74,8 %, prsia tvoria 12,3 – 21,9 %, stehno 10,4 15,7 % jatočnej výťažnosti. Hodnota pH prepeličieho mäsa 24 hodín po porážke je v priemere 6,17, zatiaľ čo mäso brojlerových kurčiat je kyslejšie (pH je 5,86) a kačíc zásaditejšie (7,18).
Prepelica japonská je vzhľadom na nižší stupeň zošľachtenia, vyšší stupeň látkového metabolizmu a niektoré genetické rozdiely oproti inej hrabavej hydine značne odolná. Japonské prepelice pri dobrej zoohygiene a kvalitnom krmive, ktoré zodpovedá požiadavkám jednotlivých vekových kategórií prepelíc, nie sú veľmi náchylné na choroby.
Slovenskí chovatelia s väčším počtom prepelíc zásobujú mäsom a vajíčkami najmä blízke okolie, prípadne hotely, kde sa ponúkajú prepeličie produkty ako delikatesa pre hostí. V súčasnosti je možné už aj na Slovensku zakúpiť si čerstvé alebo zmrazené prepelice v obchodnej sieti, ktoré sú vkusne balené a väčšinou však pochádzajú z dovozu.
RNDr. Emília Hanusová, PhD.
e-mail: emilia.hanusova@nppc.sk
Ing. Anton Hanus
RNDr. Emília Hanusová, PhD.
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum –
Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra
Hlohovecká 2, 951 41 Lužianky
